Interview s Morio Higaonnou 10.Dan
Toto interview s Morio Higaonna Senseiom bolo po prvý krát publikované v čísle 10 časopisu Dragon Times. Znovu ho tu publikujeme kvôli úžitku, ktorú z neho môže mať celý svet Karate a obzvlášť pre tých, ktorí boli zmätení poslednou kampaňou fám, narážok a dezinformácií zameraných na zdiskreditovanie tohto veľmi vysoko uznávaného inštruktora Karate.Nemalo by ostať bez poznámky, že navzdory tomu, že sa u všetkých serióznych žurnálov o bojových umeniach stretli len s výsmechom, tieto príbehy pokračujú dookola s monotónnou pravidelnosťou. Z toho dôvodu môžeme uzavrieť, že táto kampaň nie je ani tak zameraná na zdiskreditovanie Morio Higaonnu, ale skôr sa pokúša o to vzbudiť pozornosť verejnosti voči množstvu bezvýznamných inštruktorov, ktorí spájajú svoje mená s líniou Morio Higaonna Senseia a An´ichi Miyagi Senseia.
Dragon Times: Sensei, rád by som sa vás spýta na niektoré kritiky na vašu osobu a vašeho učiteľa An´ichi Miyagiho. Obzvlášť sa hovorí, že An´ichi Sensei bolo v časoch keď trénoval s Chojun Miyagi Senseiom len dieťa, takže sa naučil len časť systému a preto je jeho charakter, povedzme chybný.
Morio Hiagonna: Keby by to nebolo také směšné, tak by ma to veľmi rozčuľovalo. Je to takisto veľmi ironické. Ľudia zdanlivo neochotne akceptujú moje slovo, že mojím učteľom je málo známy An´ichi Miyagi, ale ochotne akceptujú tvrdenia jedného z mojich bývalých študentov, že jeho učiteľ bol Chojun Miyagi, zakladateľ Goju Ryu a to navzdory faktu, že bol sotva starší ako dojčenec keď Chojun Sensei zomrel. Ignorujú pravdu, ale akceptujú absurditu.
Skútočnosť o tejto záležitosti je veľmi jednoduchá. Keď som po prvý raz vzrušený nervózny a s peniazmi do mojej mami v zaťatej pästi vstúpil do Záhradného Dojo Chojun Miyagi Senseia, bol som chlapec vo veku asi šestnásť rokov. Koshin Iha, študent Chojun Miyagi Senseia, mi poveda: „Ak chceš trénovať seriózne, An´ichi ťa bude učiť“. Odvtedy ma učil; mal som iba jedného učiteľa.
Najprv som nebol nejako obzvlášť ohromený An´ichi Senseiom. Hoci jeho pohyby boli veľmi hladké, jemné a silné, bol som oveľa viac očarený holou silou mladších študentov, obzvlášť Saburo Higom. Mohli ste priam cítiť prúd vetru keď kopol a udrel a postava, ktorú získal vďaka tréningu Sanchin bola úžasne inšpirujúca. Až potom, keď som sám postúpil a začal som chápať Goju Ryu Chojun Miyagi Sensei, až potom som si začal uvedomovať majstrovstvo An´ichi Senseia v ňom.
Dragon Times: Mali by sme uviesť, že An´ichi Sensei mal v čase úmrtia Chojun Senseia len dvadsať rokov, čoho dôsledkom je, že nebol dostatočne starý aby dosiahol akúkoľvek podstatnú schopnosť.
Morio Hiagonna: Ľudia by si najprv mali overiť fakty skôr ako začnú hovoriť na verejnosti. Keď Chojun Sensei umrel, 8.októbra 1953, An´ichi Sensei mal v skutočnosti dvadsať dva, jeho dátum narodenia je 9.februára 1931. Jeho formujúce roky, od 1948 do 1953, strávil intenzívnym osobným tréningom s Chojun Senseiom na dennom základe, v čase keď bol jediným žiakom Zakladateľa. Ako sa lepšie naučiť Goju Ryu Karate ako získať ho od jeho zakladateľa v mladom veku a stráviť zvyšok života zdokonaľovaním svojich schopností!
Dragon Times: Ostatní inštruktori vyhlasovali, že boli vašimi prvými inštruktormi; ako odpoviete na tieto dohady?
Morio Hiagonna: Prečo by to mali vyhlasovať a dohadovať? Ja viem kto ma učil a dokonca aj teraz ked potrebujem skontrolovať svoje Kata, vraciam sa k tomu istému zdroju, An´ichi Miyagimu. V mysli nemám ani tieň pochybnosti, takže prečo by mali byť nejaké pochybnosti v mysliach ostatných.
Samozrejme, keď som sa začal učiť Karate, učili ma všetci Sempaii. Vtedy bol tréning veľmi odlišný, bolo to v spôsobe ako keby sme boli široká rodina, starší bratia pomáhali mladším bratom. Ak naozaj chceme rozpitvávať tento bod, tak môžete povedať, že učili všetci.
Dragon Times: V skutočnosti som dúfal, že túto otázku nasmerujete k vašemu tréningu v Jundokane potom ako sa zavrelo Záhradné Dojo Chojun Senseia.
Morio Hiagonna: Zdá sa mi to ako včera čo mi An´ichi zavolal do môjho domu a poprosil ma, aby som mu pomohol s opravou starej makiwary v Jundokan Dojo, alebo vyčistil dvor a pomôcky na Hojo Undo. Bolo to práve v Jundokane, kde ma An´ichi Sensei začal skutočne učiť. Vysvetľoval mi každý najmenší detail ktorí sa naučil od Zakladateľa o našej metóde a bol som fascinovaný jeho znalosťami. Keď na to myslím, znovu zažívam to chvenie a vzrušenie z môjho vtedajšieho tréningu. An´ichi sensei dával pri tréningu zo seba všetko a od nás očakával to isté. Nanešťastie toto viedlo k nedorozumeniam s Miyazato Senseiom, ktorý bol Dojo Cho. Miyazato Sensei cítil, že An´ichi Sensei je príliš neústupný a jeho železná disciplína, spolu s jeho fyzickými požiadavkami, ktoré kládol na svojich študentov, spôsobia stratu našich členov a tím aj príjmu.
Dragon Times: Hoci riskujem, že sa budem opakovať, môžeme teda povedať že ste sa nikdy neučili od nikoho iného s výnimkou An´ichi Senseia?
Morio Hiagonna: To je správne. Avšak, je pravda, že aj ostatní mi z času na čas ponúkali svoje rady, dokonca aj keď už som bol starší. Napríklad Miyazato Senseim mi možno dva, alebo tri krát ročne kontroloval moju Sanchin počas všetkých rokov čo som bol v Jundokane, ale mojím učiteľom bol a je An´ichi Sensei. Musím povedať, že Miyazato Sensei bol ku mne osobne veľmi milý, ale mal zvyk hovoriť zlé veci o ľuďoch za ich chrbtom, čím som sa takisto cítil veľmi nepríjemne.
Dragon Times: Je to dôvod, prečo ste opustili Jundokan?
Morio Hiagonna: Na odchod z Jundokanu som mal niekoľko dôvodov.
An´ichi Senseiovi nebola preukazovaná tá úcta ktorú by si zasluhoval. Takisto, keď Miyazato Sensei chcel zmeniť detaily Kata, An´ichi Sensei protestoval a na mieste sa odohrala veľmi horúca diskusia, čo bolo nadmieru nepríjemné.
Také som nemal rád tabuľu vystavenú na verejnosti, kde boli mená tých, ktorí nezaplatili poplatky do Dojo, myslím si, že to bolo veľmi ponižujúce a takisto tu bola záležitosť požičky, ktorá bola zobraná za účelom vystavania Jundokanu. An´ichi Sensei zaplatil za budovu Jundokanu veľa a musí byť ujasnené že z vlastných peňazí a neočakával preplatenie čohokoľvek. Avšak, v skutočnosti boli náklady za budovu zaplatené z pôžičky, ktorej ručil Harno Kochi a ako som pochopil, nebola nikdy splatená, čo v obrovskej miere nahnevalo An´ichi Senseia. Odišiel, aby sa pridal k stráži obchodníkov a keď sa Jundokan pre mňa následkom toho veľmi zmenil, ale cvičieval som tam dokonca aj potom, hoci len občas.
Dragon Times: Takže odtiaľ pochádza to obvinenie, že An´ichi odišiel z Okinawy aby sa vyhol plateniu svojich dlhov?
Morio Hiagonna: Presne! V skutočnosti boli veci ale úplne inak. Veľmi vela svojich vlastných peňazí minul na Jundokan, potom odišiel, aby sa pridal ku kupeckej stráži aby si zarobil na slušný život – život na Okinawe bol v tých časoch stále veľmi ťažký. Keď bol zdroj tohoto obvinenia – že An´ichi opustil Okinawu aby sa vyhol plateniu dlhov – konfrontovaný iba pomerne nedávno, odmietol povedať čokoľvek na túto tému!
Dragon Times: Toto obvinenie vyzerá ako niečo čo je kultúrnou tradíciou Okinawskej spoločnosti Karate. Kritici Gichina Funakoshiho vyhlásili, takisto bez prítomnosti akéhokoľvek dôveryhodného dôkaz, že opustil Okinawu aby sa vyhol plateniu dlhú. Možno je to nevyhnutný následok byť úspešným majstrom Karate, obzlvášť keď trénujete študentov, ktorí sa stanú medzinárodne slávnymi.
Morio Hiagonna: Môžete mať pravdu. An´ichi Sensei mi povedal, že Miyazato Sensei bol znepokojený, keď počul že moje Yoyogi (Tokio) Dojo bolo veľmi zaneprázdnené a predpokladal tím, že zarábam veľa peňazí. V skutočnosti všetky tieto peniaze išli majiteľovi Dojo a ja som dostával iba malý plat a miesto, kde som spal. Plat som dostával iba za dni, kedy som učil v Dojo, ak som odišiel mimo napríklad na Gasshuku, za to som platený nebol.
Nechápal som aký bol problém, alebo či vôbec bol nejaký problém ohľadom peňazí, alebo niečoho iného až do júla 1981, kedy ma Ryosei Aragaki požiadal, aby som sa vrátil späť do Jundokanu. Povedal som mu, že už som si to rozmyslel a nemienim to meniť. Potom v auguste 1981 na šampionáte v Osake som bol požiadaný aby som sa zúčastnil na stretnutí a bol som prekvapený, keď som tam našiel Miyazato Senseia.
Sťažoval sa, že keď som bol doma na Okinawe nikdy som ho neprišiel pozireť. Naozaj som nechápal o čom hovorí, nemal som žiadny dôvod ísť ku nemu na návštevu. Hoci ho rešpektujem ako študenta Chojun Senseia, nebol však mojím učiteľom ani ničím podobným a naozaj som nevedel čo mám za daných okolností robiť. Pán Arimoto, ktorý bol takisto prítomný na tomto stretnutí, mi povedal, že by som sa mal Miyazato Senseiovi ospravedlniť a tak som to urobil a už na to viac nemyslel.
Dragon Times: Ďalším obvinením je, že nemáte Dojo v Japonsku, ani na Okinawe a že tam ste neznámy.
Morio Hiagonna: Neviem ako, alebo odkiaľ pochádzajú tieto príbehy. Moje Dojo na Okinawe bolo založené v okrese Makisi, mesto Naha v roku 1981 a odvtedy nepretržite operuje. Tetsuji Nakamura, ktorý zvykol byť mojím asistentom v USA, teraz pracuje v našom Dojo v okrese Shinjuku, mesto Tokio a v skutočnosti, zajtra odchádzam na Gasshuku do Japonska. Makishi Dojo sa stalo obzvlášť dobre známy, pretože v ňom British Broadcasting Corporation (BBC) urobila v roku 1982 televízny dokument o okinawskom Karate.
Dragon Times: Preto sa spýtam túto otázku. Videl som dokument na BBC a hoci som obdivoval vašu skromnosť, bolo to viac o vašom Karate ako o akomkoľvek inom. Dennis Waterman bol komentátor, ktorý si myslí, že BBC na túto šou minula veľa peňazi a pamätám si že väčšinou tam boli pohľady z Makishi Dojo a okolitej oblasti.
V skutočnosti sa zdalo, že vaše Dojo je na tak Okinawe veľmi známe, že britský karatista, ktorý tam išiel trénovať o tom napísal do časopisu Fighting Arts International. Hovoril v ňom, že po tom ako prešiel všetkými imigračnými povinnosťami sa spýtal ako sa dostane do Higaonna Dojo, bol tými istými úradníkmi, ktorí vybavovali jeho víza naložený do taxíka a vodič dostal inštrukcie ako ho odviezť do Makishi Dojo.
Morio Hiagonna: Takisto som ten článok videl a myslím si že trošku preháňal. Možno prípad mladíckeho nadšenia.
Dragon Times: Chcel by som sa presunúť k pomerne spornému subjektu stupňov Dan. Viem že na toto máte pomerne silný pohľad na túto vec, ale na verejnosti hovoríte veľmi málo. Môžeme počuť váš názor?
Morio Hiagonna: Stupne Dan sa stali dôležité, pretože môžu spôsobiť veľa problémov. Chojun Miyagi Sensei odmietol udeliť stupne Dan a bojové umenia nemalo stupne Dan až kým ich neadoptovalo Judo. Ja som dostal od Miyazato Sensei tretí Dan na svojich prvých skúškach, ktorých som sa zúčastnil keď som bol len niečo viac ako dieťa a nič to pre mňa neznamenalo, vtedy, ani teraz. Nikdy som si neobliekol pás.
Súhlasím, že pre študentov by mal byť nejaký merateľný pokrok, ale na vysokej cene. Môžu spôsobiť nespokojnosť, hašterenie a viesť k nadmernej pýche v seba, čo je úplným opakom toho, čo by mal rozvinúť v študentovi tréning bojových umení. Každý má odlišný štandard, takže nevyhnutne musia byť rozdiely medzi úrovňami študentov z rozličných Dojo, dokonca aj keď majú rovnaký stupeň a potom sa začína politika. Verím, že by mali byť len čierne pásy a biele pásy a dôraz by mal byť kladený na tréning a nie na zhromažďovanie stupňov.
Dragon Times: Prosím, povedzte nám niečo viac o tréningu z vašej skúsenosti.
Morio Hiagonna: Je mi potešením povedať, že môj tréning sa za tie roky tvrdo zmenil. Nedávno som začal študovať meditáciu so Sakiyama Senseiom, ktorý je slávnym zenovým mníchom. Každý deň behávam, cvičím Hojo Undo, Kata a takisto meditáciu. Moja rodina ma podporuje tak ako vždy, takže som slobodný a môžem trénovať aspoň šesť hodín denne.
Samozrejme musíme mať na pamäti, že fyzický tréning je len bránou k majstrovstvu mysle. Preto sa musíte snažiť, aby ste cez tréning dosiahli skutočnú ľudskosť. Ak sa tak nestane, je ťažké, ak nie nemožné, prerásť až za čisté fyzično, pretože vaša myseľ je navždy zatemnená myšlienkami na materiálne veci, pýchu a pohŕdaním ostatnými a podobnými negatívnymi pocitmi.
Dobré Karate robí dobrých ľudí a ja sa cítim zodpovedný za odovzdanie toho čo mi bolo dané. Je to spôsob ako poďakovať mojmu učiteľovi, An´ichi Miyagimu a dúfam aj ako vypestovať viac dobrých Karate ľudí, ktorí to budú robiť ďalej. Pretože učím tak veľa, mám zodpovednosť trénovať tak tvrdo ako môžem, aby som odovzdal svoje vedomosti tak čisté ako je to len možné. Ak tvrdo necvičíte, nemali by ste sami učiť!
Dragon Times: Nakoniec, všetci sme počuli o akceptovaní Goju Ryu ako starého bojového umenia v Nihon Ko Budo Kyo Kai. Ako k tomu došlo a čo to znamená?
Morio Hiagonna: Naozaj ma nezaujíma ako sa to stalo, proste to tak je. Komisia Ko Budo Kyo Kai jednomyseľným hlasovaním akceptovala, že Goju Ryu Kanryo Higaonnu a Chojuna Myagiho je rýdze a staré bojové umenie a že jeho história bola správne vylíčená ako Budo a nie ako šport. Všetci sme potešení výsledkom ako záznamom práce našich zakladateľov tým najvhodnejším spôsobom.
Dragon Times: Ešte jedna posledná otázka o budúcnosti. Je ešte niečo čo by sme mali vedieť?
Morio Hiagonna: Všetko beží výborne, moje knihy výjdu v japončine v spolupráci s americkým nakladateľom a ako viete práve som dokončil sériu technických video programov Goju Ryu. Som veľmi zaneprázdnený, ale stále cítim že som len začal pracovať na tom čo mám v úmysle robiť.
Poznámka:
Rád by som požiadal každého, kto má aj tie najmenšie pochybnosti o schopnosti, znalostiach, charaktere, alebo etikete Higaonnu Senseia aby s ním trénoval a rozhodol sa na základe vlastnej skúsenosti, čo z toho je pravda a čo nie.
Morio Higaonna je inštruktor, ktorého Don Draeger označil ako „Najnebezpečnejšieho muža v Japonsku v reálnom boji.“ Ktorého Terry O´Neill, slávny európsky Shotokan šampión (Kata a Kumite) nazýva „ten, ktorý stojí najbližie toho, čo môžeme označiť ako model klasického majstra Karate.“ O ktorom náš vlastný Harry Cook povedal, keď sa ho spýtali; „Kto je najdokonalejším bojovým umelcom ktorého ste kedy videli“?
„Z japonských učiteľov musím povedať, že to je Morio Higaonna. Higaonna Sensei to dokáže robiť všetko: jeho základná technika je veľmi silná, jeho Kata sú vynikajúce a dokáže ukázať mnoho bunkai pre každú Kata. Nie je ani tieň pochybnosti o jeho bojovej schopnosti a je vzrušujúce ho pozorovať. Chodili sme na jeho ukážky v Tokiu a vždy ste boli radi, že nie ste jeho asistentom! Je veľmi dobrý aj v úchopoch; ak sa ku vám dostane blízko, máte veľký problém.“
Moje ohodnotenie – mimo Karate. Ak človek letí tisícky miľ, len aby urobil krátku ukážku; tam ho presviedčajú, aby nasadol do limuzíny, ktorá ho má vyzdvihnúť na letisku (kde čakal na autobusovej zastávke), potom odmietne všetky náklady a honoráre, pretože „to bolo pre priateľa,“ –tak to je ten druh človeka akým je Morio Higaonna!